Agropotravinárstvo: Viac zahraničných produktov tu ešte nebolo

Slovensko sa otriasa v návale dovozov zahraničných agropotravinárskych výrobkov. Taký masívny pretlak komodít s cudziny sme tu v histórii Slovenskej republiky ešte nemali.

Potvrdzujú to údaje Štatistického úradu SR už za celý vlaňajší rok. Podľa nich bolo saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2018 pasívne v objeme – 1 648,1 mil. eur. Ide pritom o historicky najhorší výsledok v zahraničnom obchode s agropotravinárskymi komoditami na Slovensku. V porovnaní s minulým rokom sa záporné saldo zvýšilo o 266,3 mil. eur (19,3 %). Pri živočíšnych výrobkoch sa zvýšilo o 8,3 %, u potravín, nápojov a tabaku o 18,4 % a pri rastlinných výrobkoch až o 161,4 %, znížilo sa len u tukov a olejov o 6,2 %

Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov predstavoval v roku 2018 hodnotu 4 467,8 mil. eur. V porovnaní s rokom 2017 sa zvýšil o 5,5 %. Na pasívnom salde zahraničného obchodu sa vo veľkej miere podieľajú tie komodity, ktoré si dokážeme na Slovensku sami dopestovať.

„Už tradične najviac dovážame bravčové, hovädzie, no najmä hydinové mäso. Kým v roku 2017 sa k nám doviezlo hydinové mäso v čerstvom, chladenom či mrazenom stave v hodnote vyše 100,2 mil. eur, vlani to bolo už za vyše 152,5 mil. eur. Tento nárast potvrdzuje dominanciu najmä dovezenej lacnej hydiny z Ukrajiny“, uviedol podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty.

Na pultoch regálov v obchodoch medziročne stúpol aj podiel chleba, pekárenských výrobkov, zákuskov, mäsových výrobkov a minerálnych vôd zo zahraničia. V obchodoch máme viac aj zahraničných zemiakov, paradajok, koreňovej zeleniny či kapustovín.

„Je dávno 5 minút po 12tej. Pokiaľ neprijmeme relevantný plán na podporu spracovateľského priemyslu, na úvahy o zvýšení potravinovej sebestačnosti na úroveň 60% môžeme zabudnúť. Slovensko má potenciál dopestovať viac zeleniny, ovocia, vychovať viac zvierat. Preto sa z neho nesmie stať krajina, kde budeme chovať lesnú zver na poliach, míňať na spôsobené straty financie a odkiaľ budeme poľnohospodársku surovinu len vyvážať a naspäť dovážať už hotové výrobky. Surovinu musíme spracovávať doma, v našich regiónoch a s našimi ľuďmi tak, aby sa pridaná hodnota tvorila na území SR. Preto očakávame, že avizovaný zámer tzv. „zelenej nafty pre potravinárstvo“ sa podarí zrealizovať“, dodal podpredseda SPPK.

Kým dovoz agropotravinárskych výrobkov sa zvýšil, vývoz slovenských produktov, naopak, vlani klesol o 1,1%.

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK